Niečo o chameleonoch

Chameleóny sa  pravdepodobne vyvinuli vo Východnej Afrike, odkiaľ sa rozšírili okrem územia celej Afriky aj na Madagaskar, Kanárskych ostrovov, na ostrove Maurícius , Zanzibare, Áziu a juh Európy (hlavne Cyprus,Malta,Sicília,Španielsko,Portugalsko, kde sa vyskytujú druhy Chamaeleo chamaeleon a Chamaeleo africanus.

Chameleóny obývajú všetky druhy tropických a horských dažďových pralesoch, vyskytujú sa aj na okrajoch polopuští a stepí Väčšina druhov žije na stromoch a kroch, niektoré malé druhy prežívajú na zemi pod napadaným lístím.

V čeľadi Chamaeleontidae je v súčasnosti asi 150 druhov chameleónov. Absolútne presný počet sa nedá určiť, nakoľko sú zverejňované nové revízie systematického členenia ich druhov a a poddruhov. Jednotlivé druhy chameleónov môžu dosahovať rôznu veľkosť. Najmenším druhom je Brookesia micra, ktorá dosahuje dĺžku 30 mm, jedným z najväčších je Chameleón obrovský Furcifer Oustaleti so svojou dĺžkou až 79 cm. Priemerná dĺžka väčšiny druhov chameleónov je medzi 15 až 30 cm.

Chameleónovité jaštery väčšinou žijú v korunách stromov a kríkov. Pre tento spôsob života sú dobre prispôsobené. Chameleóny sa vyznačujú niektorými charakteristickými znakmi.

Telo chameleóna

Chameleóny majú bočne sploštené telo eliptického prierezu, dlhý chvost, ktorého schopnosť zvinutia sa do špirály umožňuje obkrútením okolo konára vytvoriť piaty pevný oporný bod pri držaní sa v korune stromov.

Nohy

Nohy chameleóna sú tzv. zygodaktilné - prsty sú zrastené do akýchsi klieští: na predných končatinách sú tri vonkajšie a dva vnútorné prsty a na zadných je to naopak. Na prstoch majú silné pazúry, ktoré umocňujú silu uchytenia počas lezenia po kôre stromov.

Hlava chameleóna

Chameleonóvité nemajú Jacobsonov orgán a podobne ak hadom im chýba vonkajšie aj stredné ucho. Toto nasvedčuje tomu, že by mohli byť chameleóny hluché, no dokážu medzi sebou komunikovať cez vibrácie pevných materiálov ako sú konáre stromov.ä

Oči

Oko chameleóna je považované za „technicky“ najdokonalejšie v celej živočíšnej ríši. Horná a dolná časť očných viečok chameleóna je zrastená kožou pokrytou jemnými farebnými šupinami tak, že je nich otvor vo veľkosti očnej zrenice. Oči tohto plaza sa môžu pohybovať samostatne a dokážu súčasne vnímať dva objekty. Zviera môže vidieť v rozsahu 360°. Chameleón vertikálne otáča okom o 90°, horizontálne ním otáča o 180°. Vo chvíli lokalizácie koristi sa dokážu chameleóny obidve oči sústrediť na tento jeden bod, čím chameleón získa ostrý, priestorový stereoskopický obraz, registrujú takto aj najmenší hmyz už do vzdialenosti 5 – 10 cm.

Chameleóny sú schopné vnímať aj ultrafialové svetlo.

Jazyk

Chameleónovité jaštery majú veľmi dlhý jazyk, ktorý svojou dĺžkou môže presiahnuť dĺžku ich tela. Tento jazyk dokážu z tlamy vystreliť rýchlosťou väčšou, aká je postrehnuteľná ľudským okom. Jeho koniec je silne lepkavý, s hruškovitým svalom, ktorý rýchlo udrie a aj s pomocou mierneho podtlaku uchopí korisť. Následne je korisť rýchlo vtiahnutá do jeho silnej tlamy, v ktorej ju rozdrví sa skonzumuje.

Farba chameleóna Známa je schopnosť chameleóna meniť svoju farbu.

Chameleóny majú špeciálne kožné bunky, nazývané chromatofóry, ktoré sa nachádzajú pod ich priesvitnou vonkajšou kožou. Vo vrchných vrstvách sa nachádzajú bunky nazvané xanthofóry a erythofóry, ktoré obsahujú žltý a červený pigment. Pod týmito bunkami sa nachádza vrstva, v ktorej sú bunky irixodofóry , obsahujúce transparentnú kryštalickú substanciu guanín. Cez túto substanciu sa vytvára modré sfarbenie, ktoré v kombinácii s vonkajšou žltou, či červenou farbou vytvára výsledný efekt zelených, či fialových odtieňov. Tmavé farbivo, melanín, ktoré reguluje tmavé farebné škály, sa nachádza pod týmito dvoma vrstvami.

Základné sfarbenie chameleónov je, podobne ako u väčšiny živočíchov, kombinované tak aby splynuli so svojim prostredím. Nie je pravda, že zmena farby chameleóna je podmienená aktuálnou adaptáciou na farbu prostredia. Na sfarbenie má vplyv aj teplota, ročné obdobie, intenzita osvetlenia, denná doba, ale aj jeho nálada, pohlavie a správanie v období pohlavnej aktivity, stres a iné vplyvy. Zmena farby chameleóna je teda skôr jedným zo spôsobov komunikácie. Vyjadruje aj emócie a môže byť cestou, ktorá má jedinca počas dvorenia zatraktívniť u opačného pohlavia.

Chameleóny sú najčastejšie vajcorodé, niektoré sú vajcoživorodé.

Samičky vajcorodých druhov kladú vajíčka asi po 3-6 týždňoch gravidity. Zlezú zo stromov a v závislosti od druhu chameleóna vyhrabú 10 – 30 cm hlbokú jamu. Na dne tejto jamy sa počas kladenia otáčajú, po nakladení jamu zahrabú a toto miesto opustia. Množstvo nakladených vajec tiež závisí od druhu, malé druhy rodu . Dokážu naklásť až 80-100 vajec. Doba do vyliahnutia mláďat je tiež variabilná a môže byť od 4 do 12 mesiacov. Inkubácia môže trvať aj dlhšie, z vajec druhu sa mláďatá vyliahnu až po 24 mesiacoch.

Vajcoživorodé chameleóny  majú obdobie gravidity okolo 5-6 mesiacov. Novonarodené chameleóny spia, obalené v priesvitnom obale, kým sa nedotknú zeme, či konára, a vtedy sa po prebudení pokúšajú vyslobodiť z membrány. Samice vajcoživorodých chameleónov dokážu mať naraz 8-30 živých mláďat.

Potrava

Chameleóny preferujú tečúcu, dažďovú vodu pred stálymi vodnými zdrojmi, nie je preto jednoduché ich naučiť aby ju v zajatí konzumovali z misky.